Budapešť bola bohatá na zážitky

Hovorí sa, že keď máš správnu partiu je všade dobre, aj v chalúpke bez pripojenia na internet. To však nie je prípad tohto maďarského výletíku, pretože sme neboli v chalúpke, ale na dosť luxusných intrákoch a internet šiel ako mal. Je na čase priznať farbu, že šlo o letnú školu, na ktorú som sa oportunisticky dostala ako náhradník. Bol to jeden z tých dní kedy sa mi absolútne nechcelo ísť do roboty (zase raz som si našla „úžasnú“ letnú brigádu) a hľadala som spôsob ako ujsť čo i len na pár dní. Podarilo sa mi dostať na post náhradníka, a nakoniec som sa ako náhradník letnej školy aj zúčastnila. Asi to tak malo byť, pretože ten týždeň mi otvoril oči a úplne prehádzal priority v živote.  Spoznala som množstvo super ľudí, s ktorými som doteraz v kontakte.

Ale ako titulok napovedá, rada by som sa podelila o svoje zážitky. Keď si teraz s odstupom času pozerám tie fotky stále mám rovnaké pocity ako keď som tam bola. Nadšenie, údiv, obdiv, dychvyrážajúce pamiatky, úplne iný svet, iná dimenzia.  

V prvom rade ma dosť zarazili tie rozdiely. V centre bolo všetko naleštené a krásne, ale čím viac šiel človek na perifériu, tým viac bolo vidno tie rozdiely. Bežne sa stalo, že bol na ulici vyhodený starý nábytok, rozbité fľaše a zrkadlá. Na kráse nepridávali ani domáci, ktorí sa škriepili na plné hlasivky. Maďari sú temperamentnejší ako my a v hádkach sa to odráža oveľa viac a povedzme si rovno, maďarčina nie je práve najkrajší jazyk na svete. Na druhej strane som bola prekvapená a fascinovaná, že tam stále majú funkčné, opakujem funkčné, telefónne búdky. Na Slovensku zmizli takmer úplne. Druhým prekvapením bola tá mena, pomerne slabá, za 1€ bolo v tom čase približne 300 forintov. V „Mekáči“ som nechala tisíce, v prvom momente mi až zle prišlo, potom som si uvedomila, že to nebude až také zlé. Pri finálnom zúčtovaní bolo bolestivé čítať ten výpis z účtu. Ale nevadí

Zaujímavá bola aj tá zmena, najskôr sme si neboli istí ako to v chodí v MHD, ale po dvoch – troch dňoch sme sa prevážali ako domáce obyvateľstvo. Naučila som sa celkom dobre orientovať meste, premenovala som im zastávky. Všetky oči na mne keď som v metre premenovala zástavky, z Klinikák bolo razom Kaliňák, z Nyugati pályaudvar – Nugetky. Moja slovná zásoba bola obohatená o nové maďarské slová: férfi (muž), női (žena) a pozdrav pri odchode, ktorý však neviem ako sa píše, no foneticky to bolo „sí já“

Úžasnú atmosféru mal street food, ktorý som už spomínala. Na jednej strane sa nachádzali stánky s grilovanými jedlami a obrími hamburgermi. Na druhej strane boli lavičky a všetko bolo krásne ozdobené lampiónmi. Takto nejak vyzerajú v mojich predstavách susedské BBQ párty v Amerike.

Ale za najväčší zážitok považujem night in the city v „Simple“ (tak sme nazvali Szimpla Kert). Kto si môže povedať, že mal battle v spievaní španielskej piesne Despacito s chalanom z Cypru v maďarskom hlavnom meste?  Ďalší battle sa odohral na Chain Bridge v ovládaní čínskych slov. Keď si na to spomeniem šklebím sa ako zmyslov zbavená. I suck at balenie chlapov, pretože miesto nejakých flirtíkov som im vysvetľovala v akej zlej dobe žijeme a čo vlastne robím v Budapešti. Nepochopili ako niekto môže byť v škole aj v lete, zatiaľ čo oni si dali tour de stredná Európa. Bolo to však veľmi pekné, aspoň som mohla speakovať po anglicky. Na moje počudovanie mi to šlo celkom dobre, nie že by som bola zlá v angličtine, ale chvíľu mi trvá kým sa „prepnem“ do toho jazyka. Bolo tak teplo, že o jednej v noci mi v sukni a tričku nebola vôbec zima. Tí chalani mali na rukách pruhy vo maďarskej trikolóre a ja som skončila pomaľovaná tiež (zasnený pohľad do minulosti).

V tom čase ma držal nakupovací rapel, takže som kompletne obišla asi tri obrovské nákupné centrá. Nemám takéto nálady často, ale keď už prídu je to drtivé, ako drtivá porážka. Prvýkrát som skúsila Starbucks a KFC, to druhé ma neoslovilo vôbec takže toto miesto už nenavštívim.

Zážitkov bolo mnoho, fotiek ešte viac. Ako vravím ešte sa tam vrátim. V tom čase bol môj život iný, povedala by som, že jednoduchší. Ale na druhej strane práve Budapešti vďačím za odvahu založiť tento blog. Predtým som chcela dokončiť bakalársky stupeň a Mgr. spraviť externe  s tým, že pôjdem do práce. Našťastie som dostala rozum a teraz sú moje plány úplne iné.

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *