Letná Praha – 7 slnkom zaliatych nádher

Praha je v určitom zmysle slova čarovná. V mojom prípade mala zlepiť niečo, čo už dlhú dobu malo byť od seba a čarovne mi ukázala, že bez toho človeka mi bude lepšie. Je smutné si dačo také uvedomiť na tak krásnom mieste ako je Praha a hlavne medzi húfom zaľúbených párikov. Nevadí, what doesn´t kill you makes you stronger a aj napriek tomu som si výletík užila, no do Prahy sa treba vydať viackrát, aby človek videl aj tie menej známe architektonické skvosty. V nasledujúcich riadkoch ti opíšem len zlomok, toho čo sa tam dá vidieť…

  1. Prašná brána Vstup do Starého mesta chráni Prašná brána, ktorá kedysi zahajovala Kráľovskú alebo Korunovačnú cestu na Pražský hrad. Dnes sa radí medzi hlavné symboly Prahy a môžeš sa z nej pozrieť na mesto. Hneď vedľa nej sa nachádza Obecní dům, ďalšia honosná budova.
  2. Staromestské námestieVyžívam sa v takýchto námestiach, vždy si sadnem na lavičku a pozorujem ľudí ako sa ponáhľajú za svojimi povinnosťami, po chvíle ujdem myšlienkami do minulosti a predstavujem si ako to vyzeralo v časoch, keď krajinám vládli králi a kráľovné a jediný dopravný prostriedok bol koč s koňom. Po tých mačacích hlavách to muselo riadne hŕkať 🙂 Takže aj keď to možno nemá nejakú hodnotu určite sa oplatí tadiaľ prejsť, pretože tak sa dostaneš ku Orloju a Karlovmu mostu.Ďaľšie vežičky (veď sme predsa v stovežatej) už len pre ten pohľad, Týnsky chrám, najvýznamnejší pražský kostol.
  3. Pražský orloj Tej kráske na pražskom orloji,odkážte, že o ňu vôbec nestojím…“ Myslím, že Orloj netreba nejako špeciálne predstavovať. Jedna z hlavných atrakcií celej Prahy. Škoda, že v čase keď som tam bola ja, bol v rekonštrukcii.
  4. Karlov mostĎalšia well-known atrakcia, ktorú denne navštívi snáď najviac turistov. Počas dňa tam natrafíš na pouličných maliarov, muzikantov, ktorí dotvárajú atmosféru. Ale ako sa vraví radšej raz zažiť ako o tom viac krát počuť, prípadne čítať.
  5. Malostranské námestieNa druhej strane Vltavy sa nachádza mestská štvrť Malá strana. Malostranské námestie si ma zase získalo atmosférou, úplne inou ako Staromestské. Premávajú tade električky a dokonca tam aj nájdeš kaviareň Starbucks.

Pokračovať v čítaní

Filozofické okienko č.1

„Your love is scaring me
No one has ever cared for me
As much as you do

Ooh, yeah, I need you here“

Praha má moc pohltiť človeka. Vtiahnuť a nechať ho stratiť v stovke krás, ktoré čakajú na každom kroku, v každej uličke. Odvtedy sa toho tak veľa udialo, že sa mi ťažko spomína na časy keď bolo všetko po starom. Respektíve keď sa malo všetko vrátiť do starých koľají. Ale bol to začiatok konca, konca všetkých stálych vecí, v ktorých som „chodila“ 4 roky. Výlet, ktorý ma tomu druhému otvoriť  oči, a ukázať, že nemusí prejsť polovicu sveta, aby videl inú kultúru, iný štát nakoniec znamenal ešte väčšie uzavretie. Možno to vyznieva tak, že ľutujem, že sa to rozpadlo. Opak je, ale pravdou, som rada, že sa tak stalo. Skôr ma štve fakt, že som bola 4 roky v niečom čo okolo pravého vzťahu ani zďaleka nechodilo, a to že mi nikto za tú dobu nekryl chrbát, nesprával sa ku mne tak ako by sa malo, má svoje následky aj dodnes. Dá sa povedať, že pravý vzťah podľa mojich predstáv ako by to vo vzťahu malo fungovať som nemala. Plus zlé porozchodové rozhodnutie/rozhodnutia a ocitla som sa na lopatkách, úplne stlačená k zemi.

Pokračovať v čítaní

Stovežatá Praha

Prahu, hlavné mesto Českej republiky netreba ani veľmi predstavovať. Je celkom blízko a človek nepotrebuje milióny na účte, aby tam zavítal. A navyše nemusí poznať ani cudzí jazyk 🙂

Za posledný rok som sa v meste so stovkou vežičiek ocitla dvakrát. Prvý krát to bolo v lete s kompániou v podobe bývalého priateľa, druhý krát som sa tam vybrala sama. Naprieč dvoma republikami, pretože som potrebovala ujsť z rodnej hrude, utriediť si myšlienky, vytvoriť plán postupu a zvážiť či to všetko, kvôli čomu sa trápim vôbec stojí za prebdené noci, vrásky okolo očí a náladu na bode mrazu. Pokračovať v čítaní

Ako sa orientovať v článkoch na Oportunistovi

 Aby to nebol nudný travel web s tipmi čo kde vidieť a čo kde nevidieť mám v talóne ďalšie esá. Rada by som teda upriamila pozornosť na tri typy článkov a opísala ako to bude v tomto kráľovstve fungovať 🙂 .

Prvý typ článkov už poznáš, všetky články z výletíkov sú v kategórii Trips. Časom pribudnú aj články z potuliek po našej krásnej krajine. Pokračovať v čítaní

Ako funguje maďarský politický systém?

Ako prvú krajinu, ktorej politický systém si vezmem na paškál je samozrejme Maďarsko. Naši susedia na juhu sa od náš líšia všeličím, históriou, jazykom. Oba národy boli súčasťou Rakúsko-Uhorska, no Maďari (teda Uhri) v tejto monarchii zohrávali dôležitú úlohu, my sme boli len utláčaní národ…

Politický systém Maďarska

 Maďarsko je parlamentná, zastupiteľská, demokratická republika. Rovnako ako v prípade Slovenska, aj tu je delenie na tri zložky moci – zákonodarná, výkonná a súdna. Je členom napríklad Európskej únie; regionálneho združenia stredoeurópskych štátov V4 (Vyšehradská štvorka), NATO… Ale poďme na samotne rozdiely medzi SR a Maďarskom. Pokračovať v čítaní

Basic info – slovenský politický systém

Kedže je mojim zámerom nie len ukázať krásy danej krajiny, ale obohatiť aj poznatky čitateľa ohľadom politického systému (ďalej PS) v tom štáte, rozhodla som sa napísať krátky článok o slovenskom PS. Netreba mať, ale strach, nepôjdem do hĺbky, pôjde len o také základné veci, very basic. Ale ak sa nájdu nadšenci, nemám problém zájsť aj do podrobností. Kedže nasledujúce články budú len o porovnaniach medzi SR a tou ktorou krajinou, je dobré mať základ a vedomosť ako to vlastne je na Slovensku.

Politický systém SR

Slovenská republika je parlamentná republika, čo znamená. že vedúce postavenie má parlament, ktorému je zodpovedná vláda.

Z hľadiska deľby moci, teda horizontálne delenie: zákonodarná moc (legislatíva) – Parlament, výkonná moc (exekutíva) – Vláda, súdna moc (judikatúra) – systém sudov.

Zákonodarná moc – Parlament – Národná rada Slovenskej republiky je jednokomorový orgán, ktorý má 150 členov, a tí sú volení občanmi na obdobie 4 rokov. Poslanci ako jediní môžu meniť ústavu, prijímať, meniť a rušiť zákony. Je to zastupiteľský, reprezentatívny orgán, pretože reprezentuje ľud.

Pokračovať v čítaní

Kto je Oportunista?

Po entrée ( čítaj antré, veľmi sa mi páči to slovo) v zmysle pár článkov je snáď aj na čase sa predstaviť a ukázať kto a čo bude na tomto webe vládnuť.

Vládnuť budem ja. Volám sa Petra a študujem medzinárodné vzťahy. Aj kvôli tomu mám rada cestovanie, pretože je jedno vedieť ako má tá krajina fungovať, keď realita je niekde úplne inde. Baví ma spoznávanie iných kultúr, iných národností. Fascinujú ma tie rozdiely medzi krajinami, ktoré spolu susedia. Napríklad diametrálna rozdielnosť v mentalite ľudí keď prejdeš pár kilometrov cez hranice a ocitneš sa vo Viedni.

Taktiež ma veľmi baví písanie článkov, nie len pre portály, ale hlavne písanie tých svojich. A jeden úspešný web už na svojom konte mám (možno sa k nemu raz priznám). Takže voľba bola jasná. Chcem písať svojím spôsobom pre seba, a aj napriek odmietavým postojom mnohých ľudí si idem tvrdohlavo za tým.

Okrem toho sa vyžívam v hudbe, tá je veľmi podstatná v mojom živote. Je tu pre mňa keď mám úžasnú náladu, ale aj keď je tá nálada veľmi zlá. Vie ma upokojiť, vyhecovať, dokonca aj znervózniť, stačí len zvoliť ten správny žáner. Staré rockové piesne od Queen, ACDC…, ale aj underground,, folk pop alter-rock. V zásade mi je to jedno, ale potrpím si na piesne s dobrým textom.

Pokračovať v čítaní

Budapest III. – Ostrov Szentendre – kúsok iného sveta

Predstav si miesto, ktoré úplne ohýba čas (to znie ako veta do Pána času) máš pocit, že všetko čo ťa trápi v reálnom živote nemá absolútne žiadny zmysel. Tá atmosféra ťa natoľko pohltí, že nemáš ani chuť sa zaujímať o niečo iné ako to miesto. Každou bunkou nasávaš a vychutnávaš to čo vidíš a cítiš. Vidí nízke, farebné domčeky a na priedomí rozložené produkty pre turistov. Malé fľašky Tokajského vína ešte menšie vrecúška s paprikou, obrazy, šatky. Vzduchom sa nesie vôňa jedla a blížiaceho sa dažďa.

Ostrov Szentendre, uprostred Dunaja, len pár minúť plavby loďou bol pre mňa oázou pokoja. Spomienky už vybledli, ale pocit ostáva rovnaký. Najradšej by som sa tam zabudla na pár mesiacov a užívala si ten pokoj, vynikajúce jedlo a spoznávala kultúru ľudí, ktorí tu žijú. Úplne najviac sa mi páčili cez ulicu zavesené tie srandy čo sú okolo starých stolných lámp. A bolo to takmer všade. Všetko farebné, stánok s modrotlačou, hneď vedľa fialový nápis zmrzlina a hneď vedľa toho červená budova do toho zeleň a kvietky v črepníkoch zavesené na stenách budov. Aspoň trochu farieb do tohto temného sveta.  Pokračovať v čítaní

Oportunista je späť

Zdravím všetkých, ktorí na oportunistický web zablúdili!

Po dlhej dobe sa opäť hlásim do „služby“. Posledný článok som písala vo fakultnej knižnici zatiaľ čo spolužiaci stresovali ako nestíhajú písať bakalárku. Vtedy som ten problém nemala,  ale nakoniec ma to dobehlo a nečakala som, že vypadnem na takú dobu.

A okrem toho som v určitých veciach nepoučiteľná, takže keď sa už môj život konečne dostal do normálu udelila som mu nové tempo. Človek nemôže stagnovať a užívať si, že je so všetkým a hlavne so sebou spokojný. Čakajú ma nové výzvy, ktoré som si sama vytýčila a neviem sa dočkať ako sa ich zhostím.

Budapešť bola bohatá na zážitky

Hovorí sa, že keď máš správnu partiu je všade dobre, aj v chalúpke bez pripojenia na internet. To však nie je prípad tohto maďarského výletíku, pretože sme neboli v chalúpke, ale na dosť luxusných intrákoch a internet šiel ako mal. Je na čase priznať farbu, že šlo o letnú školu, na ktorú som sa oportunisticky dostala ako náhradník. Bol to jeden z tých dní kedy sa mi absolútne nechcelo ísť do roboty (zase raz som si našla „úžasnú“ letnú brigádu) a hľadala som spôsob ako ujsť čo i len na pár dní. Podarilo sa mi dostať na post náhradníka, a nakoniec som sa ako náhradník letnej školy aj zúčastnila. Asi to tak malo byť, pretože ten týždeň mi otvoril oči a úplne prehádzal priority v živote.  Spoznala som množstvo super ľudí, s ktorými som doteraz v kontakte.

Ale ako titulok napovedá, rada by som sa podelila o svoje zážitky. Keď si teraz s odstupom času pozerám tie fotky stále mám rovnaké pocity ako keď som tam bola. Nadšenie, údiv, obdiv, dychvyrážajúce pamiatky, úplne iný svet, iná dimenzia.   Pokračovať v čítaní